Myslime o nenávisti kriticky

„Nenávistné prejavy“ sa môžu pohybovať od urážlivých vtipov až po výzvy na masové vraždy, takže nie je vždy ľahké ich identifikovať, keď ich počujeme.

Niekedy sa ľudia mylne domnievajú, že rečníci majú v úmysle ublížiť, hoci možno len hovoria z nedostatočného povedomia.

Na druhej strane je tiež ľahké prehliadnuť kumulatívne účinky, ktoré môžu mať ignorantské postoje na tých, ktorí sú ich terčom. Ľudia si totiž nemusia uvedomovať, ako hlboko zakorenené postoje môžu podkopávať základnú ľudskosť určitých skupín ľudí. Hoci sa takéto prejavy nemusia na prvý pohľad javiť ako „nenávistné“, napriek tomu poškodzujú tých, na ktorých sú zamerané.

Nenávisť môže mať korene v strachu alebo nevedomosti, ale môže byť aj dôsledkom predsudkov, stereotypov, vylučujúcich presvedčení, skreslených informácií v médiách, politickej manipulácie alebo rasistických postojov. Niekedy môžu „nenávistné prejavy“ dehumanizovať marginalizované skupiny, čo môže viesť k násiliu voči nim.

Nasledujúce pojmy a príklady nám môžu pomôcť kriticky uvažovať o myšlienkach, ktorým sme vystavení v každodennom živote a ktoré môžu viesť k nerovnosti.

Stereotypes and generalisations

Stereotypy a zovšeobecnenia sa nemusia vždy javiť ako plné intenzívnej nenávisti, ale časom môžu mať kumulatívny, škodlivý účinok na tých, ktorí sú ich terčom.

Takéto názory môžu ovplyvniť aj politiky a postupy s mimoriadne negatívnymi dôsledkami pre jednotlivcov a ovplyvniť ich životné šance.

Predpojaté názory

Predsudky alebo rasistické názory sa môžu prejaviť nielen ako „nenávistné prejavy“, ale aj ako diskriminačné správanie, napríklad odlišné zaobchádzanie s niekým kvôli jeho pôvodu, alebo diskriminačné politiky, ako napríklad konfiškácia pasov alebo obmedzený prístup k verejným službám.

• Napadajú ti nejaké predpojaté názory?

• Ako ich možno prekonať?

Diskriminácia

Diskriminácia často odráža štruktúry moci a dominancie v spoločnosti a prispieva k vylúčeniu celých skupín. Diskriminácia môže mať mnoho podôb vrátane tradičných prísloví alebo praktík. Tie prispievajú k negatívnym a škodlivým názorom na určité skupiny v spoločnosti, čo vedie k ich marginalizácii.

• Aké ďalšie diskriminačné praktiky, ktoré marginalizujú určitú skupinu ľudí, ti napadajú?

• Ako takéto praktiky ovplyvňujú spoločnosť?

Politická manipulácia

Niekedy ľudia pri moci obhajujú nenávisť, aby manipulovali s ľuďmi pre svoj vlastný politický prospech. Politickú manipuláciu je možné prekonať kritickým uvažovaním o tom, kto má prospech z toho, že sa jedna skupina nabáda k nenávisti voči inej.

Deti sa nerodia s pochopením stereotypov alebo predsudkov. Hodnoty a názory sa učia od svojej rodiny, rovesníkov, učiteľov, médií a iných ľudí vo svojom okolí. Ľudia sa učia zastávať negatívne predstavy a postoje k iným ľuďom v priebehu interakcie s ostatnými. Inými slovami, ľudia sa učia nenávidieť.

• Ktoré skupiny sa vo vašej spoločnosti učia nenávidieť?
• Kto má prospech z toho, že sa ľudia navzájom nenávidia?

Obetný baránok

Jedným z príkladov politickej manipulácie je obetný baránok. Politické elity často využívajú strach z iných pre svoj osobný prospech. Obetný baránok predstavuje neprávom obviňované konkrétne skupiny, ako sú utečenci a migranti, z problémov, ktorým spoločnosť čelí.

• Ktorú skupinu vo vašej spoločnosti často obviňujú zo sociálnych problémov?
• Dokážete identifikovať politickú skupinu, ktorá by mohla mať prospech z obetného baránka takejto skupiny?

V Kirgizsku sa s ľuďmi bez domova často zaobchádza ako so spodinou spoločnosti, sú ponižovaní, opovrhovaní a úplne zanedbávaní. Kredit: Alina Pechenkina

Dehumanizácia

Dehumanizácia je proces, ktorý zbavuje ľudí ich individuálnych, ľudských vlastností, aby ospravedlnil rozdielne zaobchádzanie s nimi zo strany tých, ktorí majú mocenské postavenie. Dehumanizácia sa snaží vytvoriť dojem, často v mysliach väčšinovej alebo dominantnej skupiny alebo ich podporovateľov, že iná skupina je kvôli nejakej spoločnej identifikačnej charakteristike nejakým spôsobom menej ľudská. Naratívy dominantnej skupiny časom zbavujú „tých druhých“ ich individuálnych ľudských vlastností, pričom s „nimi“ zaobchádzajú len ako so skupinou a popierajú hodnotu každého člena skupiny ako jednotlivca.

Ľudia dehumanizujú iných mnohými rôznymi metódami, ale medzi príklady patrí prirovnávanie skupiny ľudí, ktorí majú spoločnú charakteristiku (napr. svoju rasu alebo náboženstvo), k zvieratám, škodcom alebo dokonca k chorobám. „Nenávistné prejavy“ môžu byť v procese dehumanizácie nápomocné.

• Napadajú ti príklady dehumanizácie?

• Ako dehumanizácia ovplyvňuje jednotlivca a spoločnosť?

Mediálne skreslenia

Ľudia sa vo všeobecnosti bránia násiliu a diskriminácii voči iným. Tým, že dehumanizácia upiera ľuďom ich ľudskosť a zaobchádza s nimi ako s „menej ľudskými“, stavia „druhú“ skupinu mimo bežných morálnych pravidiel a dokonca blokuje empatiu voči nim. Tento proces môže viesť k tomu, že si ľudia osvoja pocity intenzívnej nenávisti voči skupine a presvedčenie, že násilie voči nej je oprávnené.

Ak sa dehumanizácia posilní prostredníctvom masmédií alebo sociálnych médií, ako je to uvedené na ilustrácii, môže zasiahnuť väčšie publikum, zasiať rozkol a potenciálne podnietiť ľudí k násiliu.

Historici, sociológovia a psychológovia označili dehumanizáciu za kľúčový krok k extrémnemu násiliu a genocíde.

Takýmto myšlienkam sme vystavení neustále a sú bežné vo všetkých kultúrach a spoločnostiach.

Predsudky, škodlivé stereotypy, procesy dehumanizácie, diskriminačné politiky alebo správanie či politicky motivované obetné baránky vylučujú celé skupiny ľudí a sťažujú im možnosť domáhať sa svojich práv alebo vyjadriť svoj názor.

Všetci máme schopnosť zamyslieť sa nad vlastnými predsudkami a nad tým, ako sa môžu prejavovať v našom vyjadrovaní a konaní. Takéto konanie nám môže umožniť účinnejšie spochybňovať predsudky druhých a urobiť nás presvedčivejšími pri vystupovaní na obranu práv všetkých ľudí.

Môžeme zastaviť „nenávistné prejavy“ prostredníctvom cenzúry?

Je lákavé myslieť si, že diskrimináciu by sme mohli obmedziť, keby sme jednoducho zakázali alebo cenzurovali všetky „nenávistné prejavy“.

Ale jednoduchou cenzúrou všetkých „nenávistných prejavov“ sa nevyriešia základné príčiny nenávisti a diskriminácie. A čo je dôležitejšie, cenzúra nezapája jednotlivcov, ktorí šíria nenávisť, ale uzatvára diskusiu a odopiera možnosti výmeny názorov a skúseností.

Okrem toho široké zákony na cenzúru „nenávistných prejavov“ často zneužívajú ľudia v mocenských pozíciách, často na kriminalizáciu prejavov marginalizovaných a zraniteľných skupín, ktoré má zákon údajne chrániť.

Ak základné príčiny nenávisti vyplývajú z nevedomosti, potrebujeme vzdelávanie, diskusiu a lepšie mediálne zastúpenie.

Ak je však zámerom udržiavať systémy nerovnej moci nad inými skupinami alebo presadzovať politickú agendu, potom musíme takéto prejavy primerane obmedziť alebo proti nim protestovať.