Novinky

Čo sú nenávistné prejavy?

Čo je nenávistný prejav? Neexistuje všeobecne uznávaná právna definícia “nenávistného prejavu”. “Nenávistné prejavyR ...

Prečítajte si viac

Čo je nenávistný prejav?

Neexistuje všeobecne uznávaná právna definícia “nenávistného prejavu”.

 

“Nenávistné prejavy” sú veľmi široký pojem – možno ich použiť na označenie akéhokoľvek diskriminačného prejavu, ktorý popiera ľudskosť iných alebo podnecuje k ubližovaniu. Takéto prejavy majú nesporne negatívny vplyv na spoločnosť, najmä na menšiny a marginalizované skupiny.

Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv jasne hovorí, že prejav nemožno obmedziť len na základe toho, že je urážlivý alebo hanlivý, a to sa týka aj prejavov, ktoré môžu byť nenávistné a diskriminačné. Od vlád sa však vyžaduje, aby obmedzili prejav, ak je tak jednoznačne nebezpečný, že obmedzenia sú jediným spôsobom, ako zabrániť vážnym škodám. Tieto typy prejavov možno chápať ako najzávažnejšie formy “nenávistných prejavov”, konkrétne ako obhajobu diskriminačnej nenávisti, ktorá má za cieľ a môže podnietiť násilie, nepriateľstvo alebo diskrimináciu. Obmedziť možno napríklad aj priame hrozby diskriminačným násilím.

Vo všeobecnosti platí, že národné vlády definujú tieto pojmy vo svojich vlastných zákonoch, čo je dôvod, prečo sa prístupy v jednotlivých krajinách tak veľmi líšia. Zmätok viedol k prijatiu mnohých zákonov, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.

Na celom svete však vidíme problémy so zákonmi o “nenávistných prejavoch”, ktoré definujú vlády. Na jednej strane mocní jednotlivci beztrestne podnecujú k násiliu alebo sa ním vyhrážajú tam, kde by mali niesť zodpovednosť. Na druhej strane sa v mnohých častiach sveta zákony zneužívajú na útoky proti legitímnemu nesúhlasu, hoci by takéto prejavy mali byť chránené.

Prejavy nenávisti vs sloboda prejavu

Nenávistné prejavy sú v rozpore so základnými princípmi a hodnotami demokratickej spoločnosti, pretože podporujú intoleranciu, nenávisť alebo násilie voči iným ľuďom. Štát má povinnosť chrániť práva a dôstojnosť všetkých ľudí v spoločnosti a zachovávať sociálny mier. Preto je potrebné predchádzať prejavom nenávisti, intolerancii a diskriminácii. Z tohto dôvodu Obmedzenia vzťahujúce sa na nenávistné prejavy preto nie sú neprimeraným zásahom do slobody prejavu.

Slovenský právny poriadok, osobitne zákon o vysielaní a retransmisii obsahuje osobitné ustanovenie týkajúce sa prejavov nenávisti. Obdobné ustanovenie však nie je obsiahnuté v tlačovom zákone.

Zjednodušene povedané, “nenávistný prejav” je akýkoľvek prejav diskriminačnej nenávisti voči ľuďom na základe určitého aspektu ich identity.
  • Diskriminačná nenávisť: intenzívny a iracionálny pocit nepriateľstva voči osobe alebo skupine osôb z dôvodu ich príslušnosti na základe identifikačného znaku uznaného v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv.
  • Prejav: akýkoľvek druh vyjadrenia myšlienky alebo názoru pred publikom. Môže mať mnoho foriem: písomnú, neverbálnu, vizuálnu, umeleckú atď. Môže sa šíriť prostredníctvom akýchkoľvek médií vrátane internetu, tlače, rozhlasu a televízie.

“Nenávistné prejavy” môžu byť obzvlášť nebezpečné, ak sa snažia podnecovať ľudí k násiliu voči marginalizovaným skupinám. Ale aj menej závažné formy “nenávistných prejavov”, ako sú opakované urážky a nadávky alebo škodlivé stereotypy, môžu vytvárať toxické prostredie a mať následky. “Nenávistné prejavy” môžu viesť k tomu, že ľudia budú mať pocit, že ich dôstojnosť je neustále napádaná, čo môže spôsobiť psychickú ujmu, ako aj prispieť k širším formám sociálnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej marginalizácie.

Je dôležité, aby sme si uvedomili, že všetky “nenávistné prejavy” sú škodlivé a že zabezpečenie ochrany ľudských práv všetkých ľudí si vyžaduje boj proti nenávisti vo všetkých jej formách.

Trestný čin

Nenávistné prejavy sú považované za trestný čin, ktorému je možné zákonným spôsobom predchádzať a následne ho trestať. Slovenský právny poriadok nedefinuje priamo trestné činy z nenávisti alebo nenávistné prejavy ako také. Slovenský trestný zákon však obsahuje viacero ustanovení, ktoré je možné zaradiť do kategórie nenávistných prejavov. Zákon uvádza dva trestné činy podľa § 423 a 424, ktoré je možné charakterizovať ako nenávistné prejavy v užšom zmysle – a to hanobenie národa, rasy alebo presvedčenia a podnecovanie v národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti. Trestný zákon ukladá za tieto trestné činy trest odňatia slobody do 5 rokov. V tomto prípade je možné odňatie slobody nahradiť trestom uloženia pokuty alebo povinnosťou výkonu prác vo verejnom záujme.
 
Ak existujú priťažujúce okolnosti, ako napr., že páchateľ je verejný činiteľ alebo je členom extrémistickej organizácie alebo koná zo zaujatosti, trestná sadzba sa môže zvýšiť na 10 rokov. V širšom zmysle je možné za prejavy nenávisti považovať aj trestné činy popierania alebo schvaľovania Holokaustu, zločiny politických režimov a zločiny proti ľudskosti (§ 422d trestného zákona).
 
Za ,,nenávistné trestné činy“ sa považujú všetky trestné činy spáchané na základe jedného z osobitných motívov, uvedených v § 140e trestného zákona. t.j. akoukoľvek trestné činy motivované nenávisťou voči skupine osôb alebo jednotlivcom pre ich „skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie“. Trestné činy nenávisti sú v zásade subsumované pod kategóriou „trestné činy extrémizmu“.
 
V prípade trestných činov súvisiacich s prejavmi nenávisti nemusí byť za vinného považovaný len samotný autor. Zodpovedná môže byť aj osoba, ktorá nenávistný prejav ďalej šíri alebo podporuje, a to napr. tým, že ponúkne priestor na jeho zverejnenie alebo vysielanie správy s nenávistným obsahom.